Blogujem...

Nebojme sa plynovej krízy

16-02-2012 Aký by to bol február, ak by sa na pretras v médiách nedostali jóbove zvesti o nižších dodávkach plynu z Ruska. Hoci tento rok už hystéria z oku 2009 nehrozila, najmä vďaka nižšiemu výpadku ako pred tromi rokmi, opätovne zdvihnutý prst netreba podceňovať. Ak Gazprom priznáva, že nie je schopný v mrazivom období plnohodnotne obslúžiť naraz ruské domácnosti aj európskych zákazníkov, treba brať hrozbu vážne.

To, že SPP po naozaj nepríjemnej kríze úplného výpadku dodávok plynu v 2009 sprevádzkovala existujúci (no nevyužívaný) opačný smer dovozu plynu z Českej republiky, je jedna poistka. Druhá, možno omnoho zaujímavejšia, je bohužiaľ dlhodobo ignorovaná. Tou poistkou je výroba biometánu z domácej poľnohospodárskej produkcie. Výroba biometánu a jeho spálenie na výrobu elektriny, či tepla, je už bežne využívanou metódou. No urýchlené rozbehnutie debaty o výrobe biometánu a jeho dodávke do distribučnej siete SPP by pomohlo vytvoriť poistku práve na časy, kedy ruský kohútik vyschne.

Ak si vezmeme, že v priebehu troch rokov došlo raz k úplnému výpadku dodávok plynu a raz k výpadku na úrovni 36 %, je zrejmé, že bezpečnosť dodávok je stále veľkým otáznikom. Navyše, k obom výpadkom prišlo práve v zimných mesiacoch, kedy sa bez tepla, ktoré je na Slovensku stále vyrábané vo veľkej miere z plynu, domácnosti nezaobídu.
Skeptici povedia, načo, však už môžeme dovážať plyn z Českej republiky. Problém je, čo urobíme, ak vyschnú zároveň aj ruské kohútiky smerujúce do Európy (Nord Stream, ďalšie). Bude mať západná Európa dosť iného plynu na to, aby sa s nami podelila? A čo ak príde ku globálnym krízam, akými sa javí momentálna hrozba embarga na vývoz iránskej ropy do EÚ? Je Slovensko schopné čeliť takejto kríze s tým, že sa spoľahne iba na diverzifikáciu cudzích zdrojov?Ja tvrdím, že nie. Úlohou akejkoľvek novej vlády bude pozrieť sa na možnosti využitia slovenského poľnohospodárstva na pestovanie energetických plodín.

V súčasnosti dostávajú poľnohospodári dotácie z poľnohospodárskych fondov aj za to, že nepestujú absolútne nič. Nie je na čase nastaviť mechanizmy tak, aby sme platili za niečo, čo má význam pre spoločnosť? Niečo, čo zníži závislosť Slovenska na externých zdrojoch a zároveň zlepší obchodnú bilanciu krajiny? Výroba biometánu má totiž okrem bezpečnostného faktora aj pozitívny ekonomický efekt. Ak by sa podarilo energeticky zužitkovať celý potenciál biomasy (120,3 PJ) a porovnali by sme celkové náklady vrátane investičných s cenou za plyn s rovnakou výhrevnosťou, zistíme, že náhradou zemného plynu za biomasu by sme mohli ušetriť približne 578 mil. € ročne. A to je suma, ktorá už stojí za pozornosť, najmä v kríze.

Osobne som presvedčený, že rozumná vláda sa tejto diskusii po marcových voľbách nesmie brániť. Spojenie energetiky a poľnohospodárstva je budúcnosť slovenského vidieka. Pracovné miesta, ktoré by vedelo vytvoriť cielené pestovanie biomasy určenej na výrobu biometánu, sa počítajú na tisíce. Bez toho, že by sme ohrozili potravinovú bezpečnosť našej krajiny.

Stanislav Janiš - Teplárenstvo na Slovensku, ako ďalej?

Pošli na Facebook pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


« späť

Na Facebooku